Veľké Úľany ležia na juhozápadnom Slovensku na Podunajskej nížine medzi Malým Dunajom a Čiernou Vodou, 15 km juhovýchodne od Senca a 12 km juhozápadne od Galanty pri štátnej ceste medzi Bratislavou a Nitrou.
 |
Prvá písomná spomienka: 1221 - pod názvom Fudemus |
|
Nájomné byty odovzdané v roku 2005 | 
|
Obyvatelia podľa pohlavia a vekovej štruktúry - 1991, 2001
| obyvatelia s trvalým pobytom | z toho ženy | dôchodcovia | priemerný vek | |
|---|---|---|---|---|
| 1991 | 2001 | |||
| 4149 | 4180 | 2109 | 819 | 37,9 |
Obyvateľstvo podľa národnosti - 2001
| slovenská | česká | nemecká | poľská | maďarská | rómska | rusinská | nevyjadril sa |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1164 | 17 | 1 | 1 | 2971 | 16 | -- | 10 |
Obyvateľstvo podľa náboženstva - 2001
| rímsko- katolík |
grécko- katolík |
pravoslávny | evanjelický reformovaný |
ostatné a bez vieruvyznania |
|---|---|---|---|---|
| 3511 | 7 | 2 | 222 | 638 |
Chotár obce bol osídlený od pradávna. Dokazuje to množstvo archeologických nálezov. Najstaršie osídlenie je z mladšej doby hallštatskej a dokazuje ho mohylník kalenderberskej kultúry.
Obec sa po prvýkrát spomína r.1221 v podobe Fudemus a bola majetkom hradu Bratislava, neskôr panstva Bratislava. R.1422 sa obec v listinách spomína ako Wyfedenes. Pápežskí vyberači desiatkov ju zasa zaznačili ako Fedemus. 11. decembra 1445 sa stal tunajším zemepánom Valentín Temesközy. V rokoch 1490 - 1505 obec viackrát vydrancovali vojaci cisára Maximiliána I.
V rokoch 1828 - 1842 tu bol cukrovar Mikuláša Lacsneho, ktorý bol prvým cukrovarom v strednej Európe. R.1808 sa meno obce spomína dokonca v slovenskom jazyku ako Welky Fedýmeš.
Obec postihlo viac prírodných katastrof:r.1862 veľká povodeň,
r.1865 obec padla za obeť požiaru a r.1866 tu vypukla cholera. R.1869 žilo v obci 2121 obyvateľov, r.1900 už 2705 a ich počet sa neustále zvyšoval - r.1930 to bolo 3002 obyvateľov, r.1948 - 3258 a r.1970 až 3854.
Zaujímavý je aj vývoj názvu obce: úradný názov obce za čias Rakúsko-Uhorska bol Nagyfödémes, za čias I.ČSR bol poslovenčený na Veľký Fedýmeš a r. 1948 zmenený na Veľké Úľany.
V chotári obce kedysi stávalo viacero samostatných dedín. Tehel sa po prvýkrát spomína r. 1221 ako Terra Tewel, neskôr Willa Tewel a bola majetkom bratislavského hradu. Prvé údaje o obci Lencsehely sú už z r.1386 a bola majetkom Pavla Benefalvyho. Obidve obce zanikli v časoch tureckých vojen.
K Veľkým Úľanom bola r.1976 pripojená obec Nové Osady, ktorá vznikla zlúčením bývalých kolónií Hajmáš a Sedín (pôvodne Szőgyén), ktoré r.1927 sa ako Švehlovo odlúčilo od Veľkých Úľan a malo v tom čase 307 obyvateľov. Na Nové Osady bola obec premenovaná r.1951. Obec r.1940 mala už iba 296 obyvateľov, ale r.1948 ich počet vzrástol na 305 a r.1970 tu žilo 705 občanov.
V rokoch 1938 - 1945 bolo celé okolie Veľkých Úľan pripojené k Maďarsku. Obec si aj dnes zachovala svoj poľnohospodársky charakter, ale v poslednom čase sa tu začína rozvíjať drobnejšia súkromná priemyselná výroba.
Zdroj: Dr Ing Árpád Szénássy, Ladislav Borovszký :Veľké Úľany - Pozoruhodnosti
Najvýznamnejšou pamiatkou obce je Kalvária, na kopci v blízkosti námestia, s átriom hruškovitého pôdorysu. Na západnej strane je vstupný portál do kalvárie. Na južnej a severnej strane je po sedem kaplniek priamo vstavaných do múru átria, vysunuté sú do vnútornej strany nádvoria. Na vrchole hrušky átria je klasicistická kaplnka Bolestnej Panny Márie, postavená r.1756. Kaplnky zastavení (štácie) Krížovej cesty dal r.1900 postaviť Ladislav Molnár a vdova Mária Deáková. Vtedy, za čias pôsobenia dekana Karola Méhesa z Nyéku, dali opraviť aj starú kaplnku. Po stranách vchodu do kaplnky stoja barokové sochy Panny Márie a sv.Jána evanjelistu, pochádzajúce z 2. tretiny 18.stor. Uprostred átria stojí kamenný kríž s nápisom: Ex voto Matkovics Andre (:) 1773. Kaplnky zastavení sú bez votívnych obrazov. Rekonštrukcia Kalvárie v roku 2004 bola financovaná zo zdrojov SAPARD.
Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela začali r.1594 v renesančnom štýle , ale pre nepokojné časy dlho nebola dostavaná.Podľa údajov ju dokončili až r.1670. R.1718 bola pristavaná vysoká veža, chór bol postavený r.1750. Kostol rozšírili r.1756 o bočné lode. Kostol bol opravovaný r.1958. Maľba klenieb kostola pochádza zo začiatku 20. stor. a znázorňuje výjavy zo života svätých. Hlavný oltár sv. Michala archanjela so stĺpovou architektúrou má ústrednú sochu svätca, reliéf Kristovho krstu a Klaňania troch kráľov. Bočný oltár Piety je neogotický z 1.polovice 19. stor., v dolnej časti je plastika Ukrižovaného. Bočný oltár sv. Jozefa je neogotický z 1. polovice 19. stor., je na ňom ústredná plastika svätca. Bočný oltár sv.Kríža je neogotický a podobný dvom predchádzajúcim. Závesný obraz sv.Michala archanjela je z 18.stor., obraz sv.Anny je z r.1876, obrazy Madony a sv.Trojice sú z 2. polovice 19.stor.
Evanjelický kostol, bol na popud slovenských prisťahovalcov, hlavne z Dolnej zeme, r.1958 prestavaný z hospodárskej budovy Pálffyho majera.Zvon vo veži pochádzaz Brašljanice v Bulharsku. Ku kostolu sa primkýna budova evanjelickej fary, ktorá vznikla úpravou klasicistického obydlia správcu Pálffyovského majera, postaveného na začiatku 19.stor.
Kúria, v centre obce, v susedstve evanjelickej fary, je klasicistická stavba postavená r.1828 Mikulášom Lacsnym. Budova sa nezachovala v pôvodnom rozsahu, jej uličné krídlo bolo pôvodne dlhšie. Kúria je prízemná budova s pôdorysom v tvare písmena L s otvorenou arkádovou chodbou v dvorovej časti bočného krídla. Hlavnú fasádu kúrie členia obdĺžníkové okná v šambránach s nadokennou a podokennou rímskou.Na oknách sa zachovali pôvodné kované košové mreže. Medzi oknami hlavnej fasády sú polovičné lizény a nad oknami s frontonom.
Najstarším a najhodnotnejším ľudovým domom je dom č. 726, dnes dom ľudového bývania. Je to malý trojpriestorový dom s došteným štítom, krytý sedlovou slamenou strechou. Dom bol postavený v polovici 19.stor.Zariadenie reprezentuje stav zo začiatku 20. stor. Pri dome je vahadlová studňa.
R.1973 bolo pri Veľkých Úľanoch vybudované známe rekreačné stredisko Modrá Perla. Je to komplex kúpalísk za dnešným futbalovým ihriskom, v blízkosti sauna, na ihrisku ubytovacie a stravovacie možnosti pre 40 turistov.
